Krajské a celoštátne kolo SOČ

30.3.2010 sa uskutočnilo krajské kolo SOČ na Hotelovej akadémií v Kežmarku. Našu školu reprezentovalo 11 študentov v súťažných odboroch:

Problematika voľného času: Jakub Tejiščák, II. B s prácou Teslov transformátor a Július Mihaľ, IV. C s prácou Texas chameleon

Elektrotechnika, elektronika, energetika: Dominik Mičuta, IV.B s prácou Laserpic -laserový projektor a Matej Bača, IV. C s prácou Multifunkčný panel

Mikroprocesorová, výpočtová, telekomunikačná technika: Štefan Hedvig, III. B s prácou Solárna WiFi meteorologická stanica a Erik Lelák ,IV. B s prácou EBC - Electronic boost controller

História, politológia, filozofia, právne vedy: Marcel Hockicko, II. C s prácou II. Svetová vojna v Brutovciach

Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie: Michal Čokina, IV. A s prácou Možnosti využitia programu EP-CAD v predmete GRS a Daniel Janočko, IV. F s prácou Zbierka riešených úloh z účtovníctva

Ekonomika a riadenie: Michal Hudák, IV. F s prácou Manažment v 21. storočí a Ondrej Džurňák, IV. F s prácou Kríza a malé, stredné podniky

Na základe študentských prezentácií, písomných dokumentácií, funkčných modelov a výrobkov odborné hodnotiace komisie stanovili poradie v jednotlivých súťažných odboroch. V mnohých prípadoch to bolo veľmi náročné, veď všetkých súťažiacich bolo viac ako 250.

Potešiteľné je, že sa traja študenti z našej školy umiestnili na popredných miestach.

Elektrotechnika, elektronika, energetika 3. miesto študent Dominik Mičuta

Mikroprocesorová, výpočtová, telekomunikačná technika 1. miesto študent Štefan Hedvig

Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie 2. miesto študent Daniel Janočko

Dvaja z nich a to žiaci Hedvig a Janočko postúpili na celoštátne kolo SOČ.

Krajského kola SOČ sa zároveň aktívne zúčastnili aj naši vyučujúci PaedDr. Lucia Ligusová, Ing. Ljuba Krišová a Ing. Vladimír Vook, ktorí boli členmi v odborných hodnotiacich komisiách.

Na celoštátnom kole súťažnej prehliadky SOČ – 32. ročníkň, ktoré sa konalo v Košiciach študent Štefan Hedvig, III. Bs prácou Solárna WiFi meteorologická stanica sa umiestnil na 5. mieste a Daniel Janočko, IV. F s prácou Zbierka riešených úloh z účtovníctva sa umiestnil na 6. mieste.

Gratulujeme!

Ing. František Moyzes

Úspešní štvrtáci v Bratislave - SYGA 2010

V tomto školskom roku divízia Priemyselnej automatizácie a technológie pohonov Siemens vyhlásila už 7. ročník súťaže Siemens Young Generation Award (SYGA), ktorá je určená študentom stredných odborných škôl s elektrotechnickým zameraním. Ústrednou témou tohto ročníka bolo zefektívnenie výroby a úspora energie prostredníctvom automatizácie.

Do siedmeho ročníka súťaže SYGA sa zapojilo 42 študentov zo 16 škôl, ktorí prihlásili celkovo 24 projektov. Do finálového kola postúpilo 10 najlepších projektov. Okrem hlavnej ceny SYGA za najlepšie technologické riešenie boli udelené aj ďalšie štyri ocenenia:

Tak ako každý rok aj v tomto školskom roku sa študenti našej školy zapojili do spomínanej súťaže. V októbri začali pracovať v krúžku Programovanie pomocou PLC, kde sa učili programovať a vytvárať riadiace programy technologických procesov. Medzitým rozmýšľali nad zadaním svojho projektu v súlade s vyhlásenou témou firmy Siemens.

Úspešne boli dokončené tri projekty:

Dávkovanie duroplastu: Maximilián Tydor, Martin Vyšňovský (obaja IV.C)

Inteligentná križovatka: Marek Hasin, Peter Rašev (obaja IV.E)

Automatizácia skladového systému: Pavol Chmeliar, Marek Richter (obaja IV.B)

Dňa 15.4.2010 sa v Bratislave uskutočnilo finále, do ktorého postúpili aj Maximilián Tydor a Martin Vyšňovský s projektom Dávkovanie duroplastu.

16.4.2010 boli vyhlásené výsledky finále v priestoroch Volkswagen Autofóra.

Naši študenti získali cenu odborného mesačníka AT&P Journal. K tejto práci sa firma Siemens vyjadrila nasledovne: „Žiaci projekt vytvorili na základe presných požiadaviek zadaných miestnou firmou MKW. Podstatou projektu je automatizácia dávkovania duroplastových granúl, z ktorých sa po predhriatí a vylisovaní naplnených foriem vyrábajú plastové súčasti toaliet. Nevýhodou ručného plnenia, ktoré výrobca doposiaľ využíval je najmä nepresnosť. Tá je vďaka automatizácii plnenia odstránená. Žiaci pri práci na zariadení ocenili najmä možnosť dlhodobo komunikovať so zadávateľskou firmou, keďže iba samotný proces plánovania projektu trval niekoľko mesiacov.“

Súťaž SYGA je príkladom úspešnej spolupráce škôl a súkromných firiem. Vďaka práci na konkrétnych projektoch pripravuje a motivuje stredoškolákov na prechod od teoretických vedomostí k potrebám praxe. Spoločnosť Siemens touto formou pomáha žiakom získavať odborné praktické skúsenosti z oblasti automatizovaných riešení, ktoré budú môcť využiť v priebehu svojej budúcej profesionálnej kariéry či počas štúdia na vysokej škole.

Ing. Mária Šandrejová

Postrehy finalistov SYGA 2010

V dňoch 15. a 16. apríla sme sa zúčastnili súťaže Siemens Young Generation Awards, SYGA, v Bratislave. Museli sme ísť už v stredu, aby sme sa stihli pripraviť. Keďže vlak išiel veľmi skoro, nestihli sme ani vidieť do konca divadelné predstavenie Mária Antoinetta, čo bola trochu škoda, pretože nás veľmi zaujalo. Batožiny sme mali viac než dosť, našťastie sme sa dostatočne rýchlo zohrali. Išla s nami Ing. Šandrejová, ktorá nám pomáhala pri tvorbe prezentácie a radila nám, čo a ako povedať, čomu sa vyhnúť a veľmi nám tiež pomohlo, keď sme sa mohli poučiť aj zo skúseností našich predchodcov. Cesta vlakom trvala päť hodín, čo nám dalo dosť času na prípravu, dokončenie prezentácie a samozrejme, aj na oddych.

Po príchode do Bratislavy sa celý plán začal trochu komplikovať. Z Prešova sme odchádzali za jasného svitu slnka a tam sme vystúpili do poriadne sychravého počasia. Našťastie nepršalo husto. Vedeli sme, že k nášmu hotelu ide aj linka mestskej dopravy, ale nevedeli sme ako sa medzitým počasie zmení, a vedeli sme že s toľkými taškami by sme pred dažďom neutiekli. Celkom vhod nám preto prišla ponuka jedného taxikára, ktorý sa ponúkol, že nás odvezie za veľmi dobrú cenu. Hotel síce nebol ďaleko, no bol hore v pomerne strmom kopci asi dvesto metrov od hlavnej cesty, a teda aj najbližšej zastávky. Pri pohľade naň sme boli všetci radi, že sme nešli mestskou dopravou, lebo ani jeden z nás si nedokázal predstaviť, ako by sme tam vyliezli aj so všetkými taškami.

Keďže súťaž začínala oficiálne až vo štvrtok ráno, využili sme ostávajúci voľný čas a urobili sme si výlet do centra mesta, pretože nás pochytil hlad. Boli sme milo prekvapení, keď sme zistili, že cesta od hotela k prezidentskému palácu trvala asi iba päť minút, samozrejme trolejbusom.

Vo štvrtok ráno začínala súťaž už o ôsmej ráno, takže sme si museli privstať. Na rozloženie a zbežné otestovanie funkčnosti, aby sme zistili, či všetky diely cestu prežili, sme mali len hodinu. Možno sa to zdá veľa, no keď sa veci nedaria, je to veľmi, ale naozaj veľmi, veľmi málo. Našťastie, tentoraz to nebol náš problém. Po rýchlom privítaní a úvode nasledovali už samotné prezentácie.

Súťažné práce boli skutočne zaujímavé a z rôznych oblastí automatizácie. Zaujímavosťou je určite fakt, že až v tomto ročníku, v poradí už siedmom, mala na súťaži konečne účasť aj škola z Bratislavy. Prezentácie mnohých súťažiacich boli často nesúvislé, nedostatočne názorné alebo bolo veľmi zložité prísť na to, o čom vlastne práca je. Aby som to objasnil - niektorí čítali celý obsah z prezentácie, iní hovorili veľmi ticho alebo nezrozumiteľne, ďalší zabudli povedať zmysel ich práce a väčšina spomínala fakty, na ktoré boli dopredu upozornení organizátormi aj porotcami. Mnohé práce ma svojou prezentáciou veru nezaujali, avšak modely, mechanické a konštrukčné riešenia boli skutočne pútavé.

Povzbudením pre nás bolo pochvalné vyjadrenie hlavného porotcu, ktorý ohodnotil našu prácu ako takmer profesionálnu a tak isto hlavný organizátor, ktorý povedal, že sme sa prezentovali na profesionálnej úrovni. Úprimne, očakávali sme, že budeme nominovaní na niektoré z popredných miest, snáď aj prvé.

Poobede sme mali pripravenú exkurziu do výrobných hál Volkswagenu, ktorá podľa časového harmonogramu mala trvať približne tri hodiny. Po skúsenosti z automobilky KIA nám to pripadalo tak akurát, avšak všetko bolo inak. Z výroby sme nevideli takmer nič. Aj ja osobne som sa dosť tešil, že uvidím, ako sa vyrába známe a luxusné Audi Q7, ľudový Volkswagen Touran a tiež výrobu karosérie pre Porsche Cayenne. Prešli sme však iba montážnu halu, kde toho zaujímavého veľa nebolo. Strojov a plne automatizovaných pracovísk tu veľa nebolo, takže sme si aspoň obzerali tanec indukčných vozíkov. Z nich nás najviac zaujal a dobre pobavil jeden samochodný zásobovací, ktorý mal zapnuté rádio. Asi preto, aby mu čas rýchlejšie ubehol.

Takže, naša exkurzia skončila po trochu viac než hodine a tým nám vznikla dvojhodinová diera. Snažili sme sa ešte nejaký čas využiť otázkami, ktoré sa však rýchlo minuli. Na niektoré sme dokonca odpoveď ani nedostali, napríklad, keď som chcel vedieť výrobnú cenu Q7.

Po exkurzii sme mali rezervovanú motokárovú halu v Ivanke pri Dunaji. Počas cesty nám jeden z profesorov robil sprievodcu a oboznamoval nás s Bratislavou a okolím. Išlo mu to celkom dobre a popri tom nás aj dobre pobavil svojimi výrokmi, čo zahnalo znechutenie z Volkswagenu. Cestou sme na chvíľu uviazli v dopravnej zápche, čím Bratislava len potvrdila svoju povesť preplneného a zle zorganizovaného mesta.

Halu sme mali rezervovanú na tri hodiny, čo nám úplne stačilo. Kto chcel, stihol aj päť jázd a to sme samozrejme využili naplno. Veruže sme sa nestratili ani tu a dokázali sme svoje jazdecké schopnosti. Poradie sa vždy otáčalo ako presýpacie hodiny, ale nakoniec sme obsadili pekné tretie a štvrté miesto.

Piatok začínal o niečo horšie, lebo sme sa museli voziť aj so všetkou našou batožinou, ale vyšli nám v ústrety. Vyhodnotenie sa konalo v aule spoločnosti Volkswagen za prítomnosti novinárov a zástupcov firmy Siemens aj Volkswagen. Plní očakávania sme netrpezlivo čakali, kedy nás zavolajú. Začali cenou časopisu AT&P a na naše veľké prekvapenie sme ju získali práve my s našim projektom Dávkovač duroplastu. Ťažko povedať, ktoré je to miesto, no s veľkou pravdepodobnosťou piate.

Štvrté miesto, cenu časopisu Quark, získala práca s názvom Automatické riadenie zavlažovania a postrekovania záhradných plôch. Podstatu tvoril program, ktorý vyhodnocoval vlhkosť pôdy, intenzitu dažďa, osvetlenie aj teplotu v skleníku a podľa toho spúšťal záhradné ostrekovače, ostrekovače v skleníku a vetranie skleníka.

Tretie miesto, cenu divízie, získal projekt Automatické riadenie kotolne. Námetom bola pripravovaná rekonštrukcia školskej kotolne, ktorá by už mohla byť automatizovaná. Základom je snímanie vonkajšej aj vnútornej teploty, ich porovnávanie a na základe časového harmonogramu regulovať výkon kotolne.

Víťazom sa stala práca s názvom Ekologická dopravná križovatka. Autori chceli týmto projektom zlepšiť dopravnú situáciu na zatiaľ neriadenej križovatke, ktorá by mala prepínať smery podľa počtu áut a zabrániť tak tvorbe kolón. Celé riadenie ešte doplnili režimom sanitka, ktorý všade rozsvieti červené svetlá a umožní tak sanitke plynulý prechod. Zaujímavosťou projektu je možnosť ovládať túto križovatku na diaľku cez internet.

Cenu za druhé miesto od spoločnosti Volkswagen získala práca Robotizované lepenie reflektorov. Jednalo sa o úpravu už využívaného stroja na nanášanie lepidla na okraje reflektorov za účelom zvýšenia produktivity a efektivity jeho práce. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo sa tento projekt dostal až na druhé miesto, pretože chýbali základné bezpečnostné kontroly a prvky, čo je dosť závažný nedostatok.

Vyhodnotenie nebolo pre nás až také potešujúce, bola to však pre nás veľmi užitočná skúsenosť. Cesta domov ubehla poriadne rýchlo. Nakoniec, kto by sa netešil domov, keď je tam lepšie než všade inde.

Na záver chcem už len dodať, že výzvy sa netreba báť, veď sa vraví, že odvážnym šťastie praje, tak prečo to neskúsiť. Maximilián Tydor a Martin Vyšňovský, IV.C

Majáles

Koniec apríla je už každoročne čas, keď našich štvrtákov čaká praktická maturita a rozlúčka so školou. Prvou takou symbolickou rozlúčkou je Majáles, školský ples SPŠE.

Tento rok sa uskutočnil po šiesty krát dňa 30. 4. 2010 v sále PKO. Chlapci oprášili obleky zo stužkovej, tí mladší možno z birmovky. Pohľad na nich a ich krajšie polovičky stál zato.

Ples otvorili zástupcovia žiackej rady, predsedníčka Miroslava Čechová a Slavomír Kožár. Po úvodnom tanci riaditeľa SPŠE Ing. Slavomíra Kožára so zástupkyňou Ing. Juditou Sakáčovou boli pozvaní na tanečný parket všetci prítomní . O hudobnú stránku akcie sa už tradične postaral Mgr. Erik Muľ.

Takmer dvesto hostí , žiakov, učiteľov aj bývalých absolventov, sa spolu nerušene zabávalo pri tanci aj v priateľských rozhovoroch až do neskorých nočných hodín. Potešila nás aj účasť rodičov a priateľov školy.

Priebeh plesu pred polnocou prerušilo losovania tomboly, ktorého sa opäť výborne zhostila Ing Ljuba Krišová aj so svojimi asistentkami Mgr. M. Čulkovou a Ing. V. Pastírovou. Rozlúčili sme sa s Majálesom 2010 príjemne unavení, ale spokojní.

Tešíme sa na Majáles 2011.

Mgr. Štefan Dankovič