Školský rok 2011/2012 – 59. rok školy

Čas oddychu je za nami. Po dvoch mesiacoch dovoleniek a leňošenia opäť začíname školský život.

Zázračné slnko a očarujúca voda s ostatnou prírodou určite väčšine z Vás dopomohli načerpať novú duchovnú energiu, vliať nové myšlienky, získať nové inšpirácie pre tento práve začínajúci sa nový školský rok 2011/2012.

Dovoľujem si Vás všetkých touto cestou srdečne privítať v škole, ktorá začína 59. školský rok vo svojej histórii.

Naša škola nepatrí medzi najstaršie, ani medzi najslávnejšie, ani medzi najobľúbenejšie, ani medzi najľahšie, ale má jednu veľkú prednosť, ktorú nemá žiadna iná – je to naša atraktívna škola. Škola vyžadujúca systematické, sústredené a vytrvalé štúdium, správanie hodné slušného a inteligentného človeka zaujímajúceho sa o elektrotechniku, informačné technológie, či ekonomiku, v ktorej sa vyžaduje zodpovednosť voči sebe samému, svojím rodičom, škole a učiteľom. Ak študent naozaj chce, dá mu naša škola vzdelanie, slušné a disciplinované vystupovanie, schopnosť orientovať sa v odbore, v spoločenskom živote a v ekonomike. Vedomosti, ktoré k Vám prichádzajú, od nás učiteľov, získavate určite veľmi lacno. V budúcnosti v reálnej praxi získanie každej novej informácie, alebo poznatku Vás bude stáť podstatne viac financií a námahy. Na tento fakt nezabúdajte a dovoľte vyniknúť vašim schopnostiam, možnostiam a Vášmu talentu.

Dovoľte aby som sa poďakoval pedagógom školy za ich každodennú prácu, keď si za svoje celoživotné povolanie a poslanie zvolili vzdelávanie a vychovávanie vás, ďalej mi dovoľte poďakovať nepedagogickým zamestnancom a za spoluprácu aj rodičom a priateľom školy.

Veľké ďakujem smeruje aj k firmám s ktorými naša škola kratšie, či dlhšie aktívne spolupracuje.

Na prahu šk. roka 2011/2012 nám teda všetkým prajem pevné zdravie, odvahu, veľa úspechov, radosť z dosiahnutých výsledkov a verím, že spoločnými silami sa nám podarí splniť všetky predsavzatia.

Ing. Slavomír Kožár

Inovácia učebni pre výučbu predmetu PRAX

Začiatkom septembra sme začali s inováciou učební pre výučbu predmetu PRAX. Môžem povedať, že bolo na čase. Inovácia priestorov bude v rozsahu, ktorý zabezpečí kvalitné vzdelávanie a získanie praktických odborných zručností v našich študijných odboroch, primerané dnešnej dobe s víziou do budúcna. Vytvárajú sa nové, súčasným normám vyhovujúce elektrorozvody, sadrokartónové stropy s novým osvetlením, keramické podlahy a inovácia omietok s následným vymaľovaním. Ráta sa aj s čiastočnou výmenou pracovných stolov s príslušenstvom a prístrojového vybavenia. Týmito predpokladanými úpravami prejdú všetky učebne, v ktorých prebieha výučba PRAXE. Na základe úspechov našich študentov v Istanbule Úrad prešovského samosprávneho kraja prispel na túto inováciu sumou 29 360,- Eur. Ing. Slavomír Kožár

Kurz ochrany života a zdravia

V dňoch 7.9.2011 – 9.9.2011 sa uskutočnil KOŽAZ v spolupráci s Colným úradom v Prešove. ZO 137 žiakov III. ročníka absolvovalo kurz 123 žiakov (89,78 %) formou dennej dochádzky. Žiaci pracovali v 2 skupinách (I. skupina – III. A,B,C a II. Skupina – III. S, F). Pred začiatkom kurzu boli informovaní p. Šandalom o možnostiach zapojenia sa do autoškoly MAVEX.

Hovorkyňa colnej správy p. Kravcová priblížila vznik a históriu a informovala v krátkej prednáške o možnostiach a úlohách Colnej správy SR.

Žiaci potom začali pracovať v skupinách. Prvý deň mala I. skupina kynológiu, pašovaný tovar, skener, prácu so zbraňami a sebaobranu. II. skupina sa venovala zdravotníckej prvej pomoci a vďaka p. Rešovskej z dispečingu rýchlej pomoci mohli vyhodnocovať resuscitáciu modernou metódou spracovania pomocou PC. Druhý deň si tretiaci mohli precvičiť orientáciu v teréne. Rozdelili sa na skupinu zdatnejších, ktorá robila výstup z Hertníka na Čergov. Skupina menej zdatných išla kratšou cestou z Drienice na Lysú, ale o to náročnejšou. Posledný deň si skupiny vymenili program. Po vzájomnom rozhovore konštatujeme, že vybraný program žiakov zaujal. Priaznivé prírodné podmienky vytvorili príjemnú atmosféru a splnenie úloh, daných v úvode. Správanie a dochádzka žiakov boli výborné a netreba pristupovať k žiadnym výchovným postihom.

Hodnotili sme aj dochádzku žiakov. Zo 137 žiakov sa kurzu zúčastnilo 123 žiakov a 14 žiakov bolo ospravedlnených.

PaedDr. Eva Buzgová

Spomienky na ROBOCUP 2011

Našich víťazov ( viac informácii tu ) Robocupu z tureckého Istanbulu sme sa s odstupom času opýtali :

Ako život plynie, mnohé zážitky zapadnú prachom, skúsite si spomenúť aspoň na tie naj ?

  1. Najväčšia radosť (v súťaži alebo mimo súťaže)
  2. Najhorší okamih (v súťaži alebo mimo súťaže)
  3. Najkrajší zážitok (v súťaži alebo mimo súťaže)
  4. Príjemné prekvapenie (v súťaži alebo mimo súťaže)
  5. Nepríjemné prekvapenie (v súťaži alebo mimo súťaže)

Ako prvý si zaspomínam ja, chtiac nechtiac pasovaný za hlavu nášho robocupovského týmu:

Najkrajší zážitok - Pre mňa osobne 1.semifinálové vystúpenie. Ešte 2 hodiny pred ním to vyzeralo na uterák do ringu. Keď som chlapcov navštívil na ich stanovišti, nefungovalo už hádam nič. Po dvoch správne položených otázkach sa ale podarilo vrátiť tím do hry a od tej chvíle sa to už len zlepšovalo. Počas vystúpenia som ešte cítil veľké napätie, ale ten potlesk na konci bol obrovský - pochopil som, že sme všetkých ohúrili a že tu je šanca na dobrý výsledok, tak som si to vychutnal.

Najväčšia radosť - Pre mňa postup do finále. To som už vedel, že s hanbou neodídeme, navyše druhé semifinálové vystúpenie bolo ešte lepšie ako prvé. Zašli sme všetci Pinkiesáci s vedúcim slovenskej výpravy na pivo. No a to za bieleho dňa nie je v Turecku také ľahké zohnať, pretože horúčava-nehorúčava pivo pijú iba džauri (rozumej pohania).

Nepríjemné prekvapenie - Naše finálové vystúpenie - Najskôr Pinkie zareagoval na nejaký ruch z okolia a začal tancovať o niekoľko sekúnd skôr, než mal a to ešte nebolo všetko. Počas záverečnej prípravy robota na vystúpenie sa šetrili batérie odpojením motorov "nôh", no a zabudlo sa pred vystúpením znova ich pripojiť. Takže suma sumárum vo finále náš robot tancoval stojac na mieste aj to ešte mimo choreografie. Chlapci si to našťastie nevšimli, tak nepodľahli panike a pestrá choreografia tiež pomohla nedostatky zahmliť. Mimo súťaže - hm, keď som zistil, že ten úžasný urastený robot-humanoid, ktorý tak nežne dokáže pohladiť moju ženu je v skutočnosti človek prezlečený za robota. Ale doprial som jej aspoň takúto náplasť, keďže jej tím nič nevyhral.

Príjemné prekvapenie - Že sme to nakoniec aj tak vyhrali. Normálne som tomu už neveril a definitívne mi to došlo až v Prešove, keď na nás namierili kamery a mikrofóny novinári. Príjemných prekvapení ale bolo veľa. To, že sa podarilo rozbehať bluetooth, že za šikmookými veľmocami až tak nezaostávame, spolupráca chalanov s Fínkami v supertíme, celé supertímové vystúpenie. Prieskum v ostatných disciplínach (futbalových a záchranárských) bol plný prekvapivých zaujímavostí.

Najhorší okamih - Ten sa nakoniec dostavil na košickej autobusovej stanici pri návrate domov. Z kôpky batožiny sa nevedno ako vytratila moja taška s notebookom a peňaženkou s cennými dokladmi. Šťastnému novému majiteľovi prajem veľa kostí vo vianočnom kaprovi.

Nasledujú spomienky nášho hlavného programátora Pavla Vargovčíka:

Najkrajší zážitok - Po prílete do Turecka sme mali pred sebou ešte hory práce. Netušili sme či to vôbec stihneme dokončiť, aby to ako tak išlo. Mali sme síce nejaký plán B, ale s tým by sme to určite nedotiahli k víťazstvu. Najkrajší zážitok bol, keď po bezsenných nociach začalo všetko pomaly ale isto fungovať a mohli sme si vydýchnuť s tým, že sme dosiahli najvyšší úspech.

Najhorší okamih - Súťažiaci, ktorí chodili na Robocup aj po minulé roky nám rozprávali, že každý rok sa organizuje super párty so švédskymi stolmi a prepracovaným programom. Tešili sme sa na túto akciu. Dostavili sme sa na parkovisko, kde po nás mali prísť autobusy. Organizátori však dopravu vôbec nezvládli. Čakali sme viac, ako hodinu, kým po nás autobus prišiel. Keď sme vystúpili, ocitli sme sa pred obchodným centrom. Nikto nevedel, kam máme ísť, organizátori sa asi niekde od hanby skryli. Videli sme, že tam sú nejaké kolotoče, tak sme sa opýtali nejakej ženy, či tam môžeme ísť. Povedala, že to máme zadarmo. Chodili sme za správcami kolotočov, nikto však nevedel po anglicky, a nikomu sme nemohli vysvetlit, že chceme ísť na kolotoč. Nahnevaní sme sa otočili vošli sme do obchodného centra. Vyšli sme hore, lebo sme tam počuli nejaké zvuky. Našli sme ľudí z Robocupu, povedali nám, že si máme sadnúť ku stolu a donesú nám jedlo. Ja osobne som bol strašne hladný. Na jedlo sme čakali ďalšiu hodinu a bola to nejaká kola a fastfoodová zelenina zabalená v nejakej placke z múky a vody. Zjedol som to a na prvom autobuse som sa vrátil naspäť na hotel.

Postrehy dizajnéra elektroniky Slavomíra Kožára:

Najkrajší zážitok - Za môj najkrajší zážitok v Istanbule považujem jednoznčne naše finálové "jazdy". Každý chlapec sníva o tom, stať sa rockovou hviezdou. Pri niekoľkominútových "standing ovations" som cítil, že sa mi práve plní detský sen. Tento pocit si dúfam ešte zopakujem.

Najhorší okamih - Najhorším zážitkom nášho pobytu v Istanbule bola určite studená sprcha v podobe nepodarenej finálovej jazdy. Moju náladu, ale aj celkovú náladu v tíme, ktorý siahal na zlato a zrazu všetko vyzeralo stratené Vám nebudem opisovať, takúko skúsenosť Vám určite neprajem. Na túto noc plnú hnevu sĺz, ale aj nadávok a zabúdania pri kartách a vodnej fajke radšej zabudnem.

Ing. Peter Vargovčík

VITAMÍNY MÁME RADI

Dňa 26.9.2011 sa v našej škole už po deviaty-krát uskutočnila výstava pod názvom ,,VITAMÍNY MÁME RADI,,, ktorú pripravila Zdravá škola. Študenti jednotlivých tried si pripravili zbierku ovocia a zeleniny, ktorou sa prezentovali vo vestibule školy na prízemí a na 1. poschodí. Každá trieda mala presne určený stôl. Počas výstavy žiaci z triedy sledovali svoj stôl. Všetky zbierky boli fotograficky zdokumentované a vyhodnotené. Špeciálnou disciplínou bola výstava z najkrajších, najväčších, najzaujímavejších alebo inak výnimočných plodov, ktoré vytvorila sama príroda, alebo jednotlivci. Cieľom akcie bolo podporiť zdravý spôsob stravovania, formovať a utužovať triedne kolektívy a ochotu podeliť sa s ostatnými.

Len pozitívne sa dá zhodnotiť účasť, aktivita a nadšenie študentov pri jej príprave, aj počas výstavy. Študenti preukázali svoju schopnosť aj ochotu súťažiť, preverili si svoje aranžérske schopnosti a v mnohých prípadoch tým naozaj prekvapili a ukázali, že aj technik môže mať estetické cítenie. Prváci sa svojej úlohy zhostili úplne perfektne, ich prezentácie boli krásne, bohaté na množstvo aj rôznorodosť. Nechýbali ani výnimočné výtvory, s ktorými prírode trochu pomohli. Prajeme im takýto úspešný štart na našej škole aj vo vzdelávacej oblasti. Nesklamali nás ani štvrtáci. Hoci majú školských povinností najviac, na bohatosti ich výstav sa to neprejavilo. Prajeme im rovnako úspešný celý, dúfame pre nich posledný školský rok v našej škole.

Až na jednu sa jej zúčastnili všetky triedy školy.

Celkové vyhodnotenie výstavy si môžete prečítať v nasledujúcom čísle.

Mgr. Marta Kožárová

September je za nami

September je najrýchlejším mesiacom v roku v našom ŠI. V tomto roku nám nastúpila historicky najsilnejšia skupina prvákov v sile 35 mladých mužov. Tento pojem je na mieste, lebo naši prváci sú tak fyzicky urastení ako by mali zajtra maturovať. Záujem o našu školu napriek klesajúcej populačnej krivke a množstvu novovzniknutých škôl bez vyprofilovaného kreditu našťastie neklesá. Tohto roku bol nástup do školy o to impozantnejší, že skupina našich žiakov vrátane internatistu S. Starca získala zlatú medailu v majstrovstvách sveta v robotike v Istanbule. Tento úspech bol zaslúžene medializovaný a pri vstupe do internátu vítal prichádzajúcich žiakov a rodičov výstrižok z Prešovského večerníka, ktorý mapoval kľúčové momenty tohto fenomenálneho úspechu. V internáte máme opäť nové súrodenecké dvojice bratov Janických a Šimovcov, ale vedie dynastia rodu Šimovcov, kde po Marošovi nastúpil Ján, teraz Dominik a z pevného otcovho objatia zvedavo monitoroval situáciu predškolák Peter. Prváci so svojou skupinovou vychovávateľkou Mgr. Barjakovou absolvovali tradičnú obhliadku nášho magického mesta, ktoré si nemôže vnímavé duše prvákov nepodmaniť. K prehliadke neodmysliteľne patrí aj pozvanie na veľkú porciu zmrzliny, ktorá spoľahlivo roztopí všetky počiatočné obavy a rozpaky. 7. 9. 2011 absolvovala skupina skalných prívržencov astronómie pozorovanie nočnej oblohy v planetáriu. V ten istý deň osemnásťčlenná skupina žiakov navštívila divadelné predstavenie Havaj v DaDe, ktoré sme už recenzovali v predchádzajúcich príspevkoch. 13. 9. sa uskutočnilo zahrievacie medziskupinové kolo futbalovej ligy, kde s prehľadom zvíťazila druhá skupina. 20. 9. zavítal medzi internatistov na motivačné stretnutie riaditeľ školy Ing. S. Kožár v záujme zvnútornenia platných pravidiel a vyjasnenia vzájomných práv a povinností. V závere bol vytvorený priestor na otázky žiakov. Najzaujímavejším kultúrnym podujatím bola návšteva prešovského filmového festivalu „Pocity film“, kde 21 žiakov videlo film Lidice. Málokto asi vie, že udalosť, ktorá otriasla celým svetom začala ako príbeh obyčajného záletníka. V. Fiala sa zamiloval do Aničky zo Sudet, ktorá netušila, že jej nápadník je ženatý a doma ho čaká tehotná žena. V snahe vykľučkovať zo vzťahu napísal Aničke list, v ktorom ju lživo informuje, že „čosi podnikol“ a musí sa stiahnuť do ústrania. Tento cenzurovaný list krátko po atentáte na Heydricha poslúžil ako zámienka na vyhladenie Lidíc. V závere silno emocionálneho filmu sme sa dozvedeli, že po vypálení Lidíc sa zdvihla na celom svete vlna veľkej solidarity a ľudia na rôznych kontinentoch dávali svojím dievčatkám meno Lidice. 29. 9. súťažili štyri družstvá v kvíze Zdravý životný štýl na otázky základnej abecedy zdravia, ktorý bol voľným pokračovaním školskej aktivity „Vitamíny máme radi.“ PhDr. Valéria Capeková

Aktivity tried

Do školy s úsmevom

Prázdniny sa skončili a začal sa ďalší školský rok. Pri príležitosti začiatku nového školského roka sme sa my, študenti II. F, spolu s triednou učiteľkou stretli v mestskom parku a porozprávali sa o prázdninových zážitkoch. Zúčastnili sme sa podujatia „Do školy s úsmevom“, ktoré bolo určené pre všetkých školákov v Prešove. Boli sme podporiť študenta našej triedy Jozefa Kohlmajera, ktorý vystúpil v programe ABC centra voľného času. Hlavnou myšlienkou podujatia bolo ukázať možnosti využitia voľného času mimo školských povinností. Celá II. F želá sebe aj vám všetkým, aby do školy sme kráčali s úsmevom minimálne do konca novootvoreného školského roka 2011/2012.

študenti II.F

Výlet na Kalváriu

Od začiatku septembra nás provokovalo ukážkové počasie, ktoré pripomínalo skôr letné ako jesenné. Takto to bolo aj v stredu 28.9.2011. Popoludnie bolo krásne, slnečné, možno aj preto sa našej triednej učiteľke podarilo vytiahnuť nás von, poznávať okolie Prešova. Našim cieľom bola prešovská Kalvária. Kým sme tam išli pešo, rozoberali sme medzi sebou aj s triednou učiteľkou rôzne témy, školu, blížiacu sa stužkovú slávnosť, pomery v triede, porovnávali si názory na rôzne problémy. Keď sme vyšli na Kalváriu, odmenou nám bol fantastický výhľad na celé mesto. To miesto malo svoju dušu, šírila sa z neho dôstojnosť, pohoda aj romantika. Kto tam príde prvý krát ako mnohí z nás, povie si, že tam určite nie je naposledy.

študenti IV. C

Futbalový zápas S-kárskych druhákov

Zdravá športová rivalita medzi II. SA a II. SB pokračuje.

Už v minulom školskom roku sa ukázalo, že prvácke S-kárske triedy sú športovo založené. Uskutočnili sme niekoľko spoločných športových podujatí, ktoré ale vždy dopadli v prospech I. SB. V tomto školskom roku sa konečne karta obrátila a v septembrovom futbalovom zápase zvíťazili žiaci II. SA nad žiakmi II. SB. Po super naštartovaní do nového dňa výborne padol čajík so sušienkami i sprcha vo vynovenej umyvárni. Dúfame, že toto zápolenie nebolo v tomto školskom roku posledné.

študenti II. SA